Zavríci hranic a dráty, jak sme odborne vyprávjali puotu známejšímu jak železna opona, rozdeliuo ne iba socialistický ráj a kapitalistických chuďasú, co sa v jednému kusy snažili kúsek teho našeho ráju ukradnút, alebo skopírovat, ale aj rodziny. V dzedzinách pozdúž rakúskej hranice tak v skoro každém barakú mjeli nejakú tu tetku či strýca na opačnej strane Moravy. No a tí co nemjeli tak to byui kontráši bezprírozorne rozhádzaní po takýchto dzedzinách.
No a kedže naša rodzina byua kontrášu prostá, tak aj my sme sa mohli pochválit rodzinýma prepojeňáma do Rakús. Starenkyná príbuzná žiua v nedalekéj Kruťe jak sa u nás rakuskému Durnkrutu vyprávja.
A aj ked Kruta je tak daleko od Gajar, že sa dajú okna kameňama z oboch strán rozbíjat doít mohli akorát ráz za dva roky. Tetka aj se strýcem vždycky dojeli autem, co sme ja dzecka poznali akurat z kukaňá na ORF, ale co byuo najsamdúležitejší, kufr mjeli naprataný šeckým možným po čem decká dušička túžiua (žuvačky, čokolády a hračky), alebo aj né (sprchové mydua, handre na oblečení alebo prášky na praní).
Raz tak donesli aj nejake tí spreje - akorát, že sa v tem návale radosci jaksi zapomjeuo opýtat k čemu sú. Jeden z ních mjeu na obale namalovaný chutný kopeček krému a voňau po citróňe. Né žeby nás nenapadou, že je to šlahačka, ale starénka rozhodnua, že to bude pena na holeňí a tak ju múdro umístňiua do kúpelňe k starečkovým potrebám na holení a tak nejak sa na to zapomjeuo.
Stareček odchovaný barbusem na to téš hádzau bobek a tak tam v kúce pjena stáua a stárua.
Aš teda ráz ked mu ten barbus došeu a nutňe sa potrebouvau oholit po ňí šáheu. Poctivo s ňú pred použicím zatráseu a ešče poctivejší si natreu hubu a holeňí mohou začat.
Co čert ale nesceu huba ho začau pálit a aj ked sa starence máuokedy s nečím sťažovau teraz s tým začau.
"Mári mňa ti nejak s teho šťípe huba", starénka šak vjedzeua jak na ňeho a do kúpelňe enem zakričaua.
"Nebudz fajnový a pjekne sa s tým ohol, šeci to v Rakúsoch používajú tak nevím co si taký citlivý!"
Stareček nesceu vypádat jak nejaká baba tak sa doholiu aj ked mu huba svíciua jak račí pancír ešte pár dní potem. Každopádne kúpiu nový barbus a pjena putovaua naspátek do poličky do kúta.
A na vjec sa zapomjeu aš dovtedy neš došeu na návšťevu další strýc a pri reči sa spomjenua aj story s pjenu. Strýc zbjehui v moc vjecách okre iného aj v nemčiňe poprosiu starénku nech mu ten sprej ukáže.
Ked text dočítau tak sa schuci rozesmíu a ked skončiu aj se smíchem tak vyjsvetliu, že sa starečkovi podariuo oholit sa s pjenu určenú na čiscení trúb na pečení.
Starénka sa potem uš vždycky pýtaua co k čemu je a stareček sa svojeho barbusu do smrci nepusciu.
